reklama

Sloboda a úcta

Na túto tému sa toho už povedalo i popísalo veľmi mnoho. Akademické debaty o slobode a povinnosti však už nikoho nezaujímajú. Ak sa však tieto abstraktné pojmy pretavia do skutočnej drámy, v ktorej ide o krk, zbystríme sluch i zrak. To sa odohráva práve teraz na pomedzí moslimského a západného sveta. Vášne rastú, ale kto vie s istotou čo je viac: úcta k náboženskému presvedčeniu druhého alebo sloboda prejavu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Boj o slobodu prejavu sprevádza podstatnú časť novodobých dejín Európy. Často si zgustneme na Cirkvi za upálenie Giordana Bruna i za jej postoj voči Galileovi Galileimu. Len postupne sa spolu s rozvojom poznania a slabnutím vplyvu Cirkvi presadzoval pojem slobody, aj keď musím poznamenať, že aj v myslení a učení Cirkvi bol prítomný vždy, aj keď málokedy na mieste, ktoré mu prislúcha. Postupným vývojom sme v súčasnosti dospeli k absolutizácii slobody. Človek sa rodí slobodný a má právo túto slobodu realizovať.

Na druhej strane barikády sa proti slobode často stavalo náboženstvo. Boh stvoril človeka, preto najlepšie vie, čo je pre jeho stvorenie dobré, a teda určuje, správne modely správania. V Západnej Európe to bola predovšetkým Cirkev, najprv katolícka a neskôr aj protestantské cirkvi, ktoré sa snažili nadradiť Božiu vôľu vôli ľudskej (o tom, že to nebola pravda vo všetkých obdobiach dejín, že niektoré protestantské cirkvi boli liberálnejšie a ... možno niekedy nabudúce).

Súčasný konflikt medzi Európou a Islamským svetom je iba určitým pokračovaním tohoto boja za slobodu myslenia a slova. Reakcie niektorých aktérov to potvrdzujú. Búrka nevôle v moslimských krajinách, kde sa sloboda rozumu ešte stále nepresadila vo všetkých oblastiach života spoločnosti; uverejňovanie sporných karikatúr v ďalších novinách; snaha podpáliť Dánske veľvyslanectvo v Bejrúte; vyhlásenie súťaže o najlepšiu karikatúru kresťanstva v Iráne; Vatikán sa do súboja vložil opatrne a zmierlivo, no nezabudol potvrdiť nadradenosť úcty k náboženstvu pred slobodou.

Kde je však v tomto prípade pravda? Niečo podobné sa pýtal raz dávno aj Poncius Pilát. Ježiš mu neodpovedal. Asi vedel prečo.

Človek má totiž vo svojom vnútri viacero schopností. Aristoteles i Tomáš Akvinský tvrdili, že prvotné sú dve. Rozum a vôľa. Tomáš ku vôli pridal charakteristiku slobodná. Tieto schopnosti človeka však sú navzájom neoddeliteľné a rozum i vôľa sú slobodné. Preto sa zdá, že sloboda je z pohľadu antropológie najdôležitejšia.

Náboženstvo, tak kresťanstvo ako aj Islam, však poukazuje na to, že aj sloboda je obmedzená. Totiž, niektorými skutkami svoju slobodu budujem, rozširujem, a iné, ktorými je obmedzujem. Myslím, že o tento fakt sa opierajú vyhlásenia Vatikánu i, to však už menej explicitne, predstaviteľov Islamu. Z tohoto dôvodu zdôraznili prioritu úcty voči názoru druhého, pretože takýto postoj buduje slobodu človeka.

Tak čo? Sloboda prejavu alebo úcta k názoru druhého? Podľa mňa sú tieto hodnoty úzko späté a len ťažko ich od seba oddeliť. Sloboda umožňuje úctu a úcta zase rozvíja slobodu. Prednosť má však vždy sloboda, pretože bez nej nie je možná ani úcta k náboženstvu.

Marián Miliczki

Marián Miliczki

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

večne nespokojný post post moderný rebelant hľadajúci to, čo je za ... Zoznam autorových rubrík:  spoločnosťpolitikazahraniciepoznámkytrinásta komnatamuž a ženasúkromnénezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu